Rozdiely medzi priebežným a kapitalizacným dôchodkovým systémom

HLAVNÝM PRINCÍPOM priebežne financovaného dôchodkového systému je medzigeneracná solidarita - dôchodky sú vyplácané dnešným poberatelom z platieb ekonomicky aktívnej populácie. V case, keď dnešní prispievatelia do priebežného systému odídu do dôchodku, ich dávky budú analogicky kryté platbami tej casti populácie, ktorá bude v tom case ekonomicky aktívna.

Kapitalizacné dôchodkové schémy na druhej strane takúto formu solidarity nepoznajú - každý jednotlivec si pocas obdobia svojej ekonomickej aktivity odkladá (akumuluje) financné prostriedky, ktoré sa majú v case zhodnocovat a po odchode do dôchodku slúžia ako zdroj výplaty dôchodkových dávok. Demografické zmeny, ktoré možno považovat za urcité riziko pri priebežnom systéme, sú „nahradené" inými typmi rizík a neistôt. Niektoré súvisia aj s demografiou, hoci v menšej miere1, niektoré sú úplne nové. Na výšku nasporenej sumy na osobnom dôchodkovom úcte, teda aj na výšku budúcej dôchodkovej dávky, má vplyv nielen výška samotných pravidelne pripisovaných príspevkov, ale i vopred neznáma výška zhodnotenia, ci administratívne náklady a ich budúci vývoj (poplatky dôchodkovým správcovským spolocnostiam). Tieto riziká výlucne priebežne financovaný dôchodkový systém nepozná.