Dôvody polročného otvorenia systému starobného dôchodkového sporenia

Na základe prijatého zákona č. 434/2008 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa opätovne otvára druhý kapitalizačný pilier pre možnosť vstupu a výstupu sporiteľov v časovom období od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009. Vláda teda opätovne od 15.11.2008 otvorila II. pilier. Tento krok je dôsledkom zodpovedného posúdenia dopadu svetovej finančnej krízy na segment dôchodkového sporenia, ako aj dôsledkom posúdenia rizík hroziacich občanom - sporiteľom v II. pilieri.

Fyzická osoba, ktorá k 15. novembru 2008 nie je sporiteľ, môže do 30. júna 2009 uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Sporiteľovi, ktorý pred 15. novembrom 2008 uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení alebo ktorému Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť, zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení, ak do 30. júna 2009 doručí Sociálnej poisťovni písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

Účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom doručenia vyššie spomenutého písomného oznámenia najskôr však 1. januára 2009, a to spätne odo dňa vzniku prvej účasti. Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká

a) 1. januára 2009, ak sporiteľ doručí Sociálnej poisťovni vyššie spomenuté písomné oznámenie pred 1. januárom 2009,

b) dňom doručenia vyššie spomenutého písomného oznámenia, ak sporiteľ doručí Sociálnej poisťovni vyššie spomenuté písomné oznámenie v období od 1. januára 2009 do 30. júna 2009.

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po doručení vyššie spomenutého písomného oznámenia, najskôr však po 31. decembri 2008 oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.".

Prvoradým cieľom prijatia tohto opatrenia je teda umožniť vystúpenie z druhého piliera tým sporiteľom, pre ktorých nie je účasť v tomto systéme optimálnym riešením, a to najmä vo vzťahu k premietnutiu sa svetovej finančnej krízy do zhodnocovania ich úspor (investícií).

Od 1. januára do 30. júna 2008 malo viac ako 1,5 milióna obyvateľov, sporiacich si na svoj dôchodok v systéme starobného dôchodkového sporenia, možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom si zabezpečia financovanie svojich budúcich dôchodkov. Buď z priebežne financovaného dôchodkového systému (tzv. prvý pilier) alebo z dvojpilierového systému.

Podobnú možnosť rozhodnutia dostala celá ekonomicky aktívna časť populácie už v období rokov 2005 - 2006. Bolo to v prvých mesiacoch zavedenia systému starobného dôchodkového sporenia a vzniku dôchodkových správcovských spoločností (DSS), usilujúcich sa získanie čo najväčšieho počtu klientov - sporiteľov. Prečo je podobná možnosť rozhodovania sa ponúkaná sporiteľom opäť?

Dôvodov je niekoľko:

• Zavedenie kapitalizačného (druhého) piliera do povinného dôchodkového systému bolo sprevádzané nielen informačnou kampaňou predchádzajúceho vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale aj rozsiahlymi marketingovými a reklamnými aktivitami samotných DSS. V priebehu krátkeho obdobia bolo Slovensko oblepené bilboardami, sľubujúcimi švajčiarske dôchodky budúcnosti s opálenými dôchodcami na prímorských plážach. Práve takýto marketing spôsobil, že zavedenie kapitalizačného piliera bolo vnímané veľmi skreslene a jednostranne - či už ako všeliek na problémy dôchodkového systému alebo ako prostriedok na zvýšenie budúcich dôchodkov, bez korektných upozornení na možné a reálne riziká. Umožnenie výstupu z kapitalizačného piliera je tak určené najmä tým sporiteľom, ktorí o existencii viacerých rizík nemali často ani potuchy.
• Ešte pred samotným zavedením kapitalizačného piliera sa o provízie DSS začali usilovať desiatky, neskôr až tisícky sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia. Na svoju činnosť síce potrebovali oficiálnu licenciu, ktorá mala potvrdzovať ich znalosť pravidiel nového dôchodkového systému, no sama licencia nezaručovala korektné informovanie o ňom. Nastavený systém odmeňovania naopak motivoval sprostredkovateľov k získaniu čo najväčšieho počtu klientov DSS, bez ohľadu na to, či sporenie na dôchodok malo byť pre nich podľa vtedajších predpokladov výhodné alebo nie. V dôsledku toho dostávali záujemcovia o starobné dôchodkové sporenie často len skreslené, pokiaľ nie vyslovene zavádzajúce informácie o výhodách a rizikách. Dnes sú napr. mnohí prekvapení, že o výhode dedenia v kapitalizačnom pilieri možno hovoriť len v prvej fáze „životného cyklu" sporenia, teda vo fáze akumulovania úspor. So začatím poberania dôchodku z druhého piliera sa táto výhoda stráca, pretože nasporené úspory sú presunuté do životnej poisťovne, ktorá bude vyplácať doživotný dôchodok z druhého piliera (anuitu). V tomto prípade už nie je čo dediť - úspory sú vlastníctvom životnej poisťovne, nie konkrétneho sporiteľa.
• Analogickým príkladom môže byť napr. aj „zistenie", že dôchodkové nároky v kapitalizačnom pilieri môžu pri nepriaznivom vývoji na finančných trhoch aj pomerne rýchlo klesať, čo je riziko, ktoré priebežne financovaný dôchodkový systém v takejto forme vôbec nepozná. DSS má totiž právo na svoju odmenu (poplatok) aj v tom prípade, že výsledkom jej investičnej stratégie je strata sporiteľa, teda pokles hodnoty jeho dôchodkových úspor. Sporiteľ v takomto prípade stráca dvakrát - raz na poklese hodnoty svojho osobného dôchodkového účtu a následne aj pravidelným odpočítavaním poplatku pre DSS. Sporiteľ platí poplatky DSS aj v období, kedy si na svoj dôchodkový účet neprispieva vôbec, no DSS mu účet vedie aj naďalej.
• To, či sa niekomu sporenie na dôchodok oplatí alebo nie, je primárne podmienené predpokladanou dobou sporenia. Ide v zásade o obdobie, počas ktorého je sporiteľ zamestnaný a pravidelne prispieva na svoj osobný dôchodkový účet, vedený v niektorej z DSS. O predpokladanej dobe sporenia hovoríme preto, pretože nikto presne nevie, koľko rokov bude v budúcnosti zamestnaný a bude si môcť prispievať na svoj osobný dôchodkový účet a nevie spoľahlivo určiť napr. to, či sa v budúcnosti nedostane do situácie, kedy si príspevky nebude môcť platiť. Môže sa napr. stať nezamestnaným či v dôsledku úrazu poberateľom invalidného dôchodku a pod. Za takéto osoby neplatí príspevky na starobné dôchodkové sporenie nikto a pokiaľ sa nerozhodnú prispievať do druhého piliera dobrovoľne, zo svojho vlastného „vrecka", toto obdobie sa im neráta do obdobia starobného dôchodkového sporenia. Z tohto pohľadu sú v inej rozhodovacej pozícii sporitelia, ktorí do dvojpilierového dôchodkového systému vstupovali vo vyššom veku a objektívne tak čelia aj vyššiemu riziku nezískania potrebných rokov starobného dôchodkového sporenia (podľa zákona najmenej 15 rokov) než tí, ktorí sa pre sporenie na dôchodok rozhodli na prahu svojho ekonomicky aktívneho života (napr. po skončení školy a nástupe do prvého zamestnania).
• Je samozrejmé, že sporiteľmi v novom dôchodkovom systéme sa stali aj ľudia, ktorí sa snažili pre takéto rozhodnutie získať čo najviac informácií, pretože si boli vedomí dôležitosti svojho rozhodnutia. Pozorne čítali noviny, brožúry, letáky, sledovali odborné diskusie alebo využívali rôzne „dôchodkové kalkulačky", ktoré mali napomôcť ich rozhodovaniu sa. Takéto prepočty zohľadňovali nielen individuálne charakteristiky každého záujemcu o starobné dôchodkové sporenie (napr. vek, výšku príjmov a pod.), ale aj predpoklady ďalšieho vývoja ekonomiky. Od presnosti týchto predpokladov často záviselo, či sa pre dvojpilierový dôchodkový systém rozhodnú alebo nie. Pred tromi -štyrmi rokmi však nikto nemohol spoľahlivo odhadnúť, akým rýchlym tempom bude rásť slovenská ekonomika v nasledujúcich rokoch, ako prudko budú rásť napr. mzdy či s akým úspechom dokážu DSS spravovať jednotlivé dôchodkové fondy. Nikto nemohol predpokladať, že po desaťročiach relatívne vysokých priemerných výnosov na finančných trhoch postihne svetovú ekonomiku rozsiahla finančná kríza, na ktorú postupne doplácajú nielen banky, poskytujúce riskantné hypotekárne úvery, ale podstatne viac finančných inštitúcií a firiem. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že napriek pôvodným predpokladom pravidelného zhodnocovania dôchodkových úspor môžu DSS vykazovať aj reálne znehodnotenie, teda výnosy pod úrovňou inflácie. Poznanie toho, že reálny život sa často odvíja podstatne odlišne od pôvodných „papierových" predpokladov, je ďalším z dôvodov, prečo môžu dnes sporitelia prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie a uvažovať o výhodách návratu do výlučne priebežného dôchodkového systému, spravovaného Sociálnou poisťovňou.

Výhody a nevýhody zotrvania v druhom, kapitalizačnom pilieri, ako aj riziká, o ktorých by mal každý sporiteľ vedieť, sú detailne popísané v analýze, ktorú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo na požiadanie parlamentného výboru pre sociálne veci a bývanie. Dokument je voľne prístupný aj na internetovej stránke ministerstva (http://www.employment.gov.sk).